Spoločne sa pozrime na 3 dôvody, prečo potrebujeme pracovať so sebou nielen cez myseľ, ale aj telo.
Takže prečo sa „z toho” len nevyrozprávate?
1. Pretože máte „vypnuté“ čelové laloky mozgu
Keď sa ľudia rozhodnú vyhľadať odborníka, pravdepodobne je pre nich téma veľmi dôležitá alebo ich k tomu donútil život. (V praxi vidím častejšie ten druhý prípad.)
Štandardne daná téma v ľuďoch vyvoláva silnejšie emócie, stres alebo zažívajú rôzne telesné symptómy. Ich nervový systém nie je „v pohode“, ale je disregulovaný. Môžu byť disregulovaní takmer stále alebo v danej chvíli, keď začnú rozprávať, začnú byť „v strese“.
Myšlienky sa začínajú točiť v slučke, vidia skôr problémy a s ľahkosťou vytvárajú ďalšie možné problémy… Cítia sa zahltení. V živote sa točia v kruhu neužitočných myšlienok, emócií a správania. Vtedy je jasné, že nervový systém je disregulovaný a jeho jediným cieľom sa stalo prežitie. „Vypne“ čelové laloky mozgu, ktoré nám slúžia na tzv. vyššie kognitívne funkcie, ako sú plánovanie, abstraktné myslenie, kreativita a v neposlednom rade, hľadanie riešení. Preto je v tomto stave hľadanie riešení extrémne ťažké, pomalé a často sa zdá až nemožné.
Z toho dôvodu sa najskôr potrebujeme zregulovať cez telo (prístupom zdola nahor) a až potom môžeme pomocou mysle hľadať riešenia (prístupom zhora nadol ).
Technikami, ktoré priamo cielia na fyziológiu a neurobiológiu človeka, vieme efektívne prerušiť eskalujúce myšlienky. Dostávame sa do zregulovanejšieho stavu nervového systému, ktorý nám umožňuje zastaviť sa. Myslenie sa stáva flexibilnejšie a objavujú sa možnosti.
Z tohto dôvodu všetky moje koučingy začínajú ponukou krátkej práce s telom, ktorej cieľom je zregulovať nervový systém. U niektorých klientov sa však ku koučingu vôbec nedostaneme, pretože sú konštantne disregulovaní. V týchto situáciách pracujeme najskôr na regulácii nervového systému. Do priestoru koučovania sa dostávame neskôr, keď má klient aspoň počas nášho stretnutia zregulovaný nervový systém. A to už býva obrovským posunom a kvalitatívnou zmenou v živote.
2. Pretože telo si pamätá
Naše zážitky nás formujú a ukladajú sa v našej nervovej sústave. Podľa toho, čo zažívame, sa tvoria a menia neurónové spojenia (tzv. neuroplasticita). Voľnejšie povedané, Vaše telo si pamätá .
Zároveň sa rovno môžete rozlúčiť s výhovorkou, že sa už nezmeníte, lebo… Neuroplasticita je schopnosť, ktorá je celoživotná a svoj život môžete zmeniť aj v osemdesiatke. Ak chcete a ste ochotný pre to niečo urobiť. (To býva najťažšia časť.)
Naše emócie často považujeme za iracionálne, pretože racionálne viete, že nejaká situácia je v poriadku, ale vo Vás vyvoláva hnev, smútok, stres či úzkosti. Napríklad:
Kolega Vás poprosil o pomoc. Vy racionálne viete, že by ste mali odmietnuť, pretože nestihnete prísť na dôležité stretnutie. Vy však poviete áno a nakoniec ste ešte na kolegu aj nahnevaný, no nedáte to najavo.
Topíte sa v práci pod množstvom úloh, dúfate, že to nejako zvládnete, stresujete sa, ste nervózny, neviete sa sústrediť. O pomoc však nepožiadate, lebo ste naučený, že všetko musíte zvládnuť sám. Všetci ostatní to predsa zvládajú, i keď si racionálne uvedomujete, že úloh je v danom období výrazne viac ako zvyčajne a nemáte šancu všetko stihnúť.
Idete prezentovať pred kolegami. Ste v tíme, v ktorom sa cítite dobre a kolegov považujete za priateľov. Ste odborník v danej téme a dôsledne ste sa pripravili. Aj tak však už len pri pomyslení na prezentáciu cítite, ako sa Vám potia dlane, skracuje sa Vám dych a naozaj tam nechcete ísť.
Všetky tieto fyzické prejavy, emócie a správanie v uvedených príkladoch sa môžu zdať na prvý pohľad iracionálne, pretože nie sú v súlade s aktuálnou situáciou. ALE sú v súlade s tým, čo ste niekedy zažili, a Vaše telo reaguje veľmi logicky.
Zároveň sú to príklady, kde vidieť, že intelektuálne pochopenie nestačí. Pre skutočnú zmenu potrebujeme adresovať aj telo a autonómnu nervovú sústavu. Naše automatické reakcie. Dobrá správa je, že sa to dá.
Keď sa ľudia rozhodnú vyhľadať odborníka, pravdepodobne je pre nich príčina veľmi dôležitá alebo ich k tomu donútil život. (V praxi vidím častejšie ten druhý prípad.)
Štandardne daná téma v ľuďoch vyvoláva silnejšie emócie, stres alebo zažívajú rôzne telesné symptómy. Ich nervový systém nie je „v pohode“, ale je disregulovaný. Môžu byť disregulovaní takmer stále alebo v danej chvíli, keď začnú rozprávať, začnú byť „v strese“.
Myšlienky sa začínajú točiť v slučke, vidia skôr problémy a s ľahkosťou vytvárajú ďalšie možné problémy… Cítia sa zahltení. V živote sa točia v kruhu neužitočných myšlienok, emócií a správania. Vtedy je jasné, že nervový systém je disregulovaný a jeho jediným cieľom sa stalo prežitie. „Vypne“ čelové laloky mozgu, ktoré nám slúžia na tzv. vyššie kognitívne funkcie, ako sú plánovanie, abstraktné myslenie, kreativita a v neposlednom rade, hľadanie riešení. Preto je v tomto stave hľadanie riešení extrémne ťažké, pomalé a často sa zdá až nemožné.
Z toho dôvodu sa najskôr potrebujeme zregulovať cez telo (prístupom zdola nahor) a až potom môžeme pomocou mysle hľadať riešenia (prístupom zhora nadol ).
Technikami, ktoré priamo cielia na fyziológiu a neurobiológiu človeka, vieme efektívne prerušiť eskalujúce myšlienky. Dostávame sa do zregulovanejšieho stavu nervového systému, ktorý nám umožňuje zastaviť sa. Myslenie sa stáva flexibilnejšie a objavujú sa možnosti.
Z tohto dôvodu všetky moje koučingy začínajú ponukou krátkej práce s telom, ktorej cieľom je zregulovať nervový systém. U niektorých klientov sa však ku koučingu vôbec nedostaneme, pretože sú konštantne disregulovaní. V týchto situáciách pracujeme najskôr na regulácii nervového systému. Do priestoru koučovania sa dostávame neskôr, keď má klient aspoň počas nášho stretnutia zregulovaný nervový systém. A to už býva obrovským posunom a kvalitatívnou zmenou v živote.
3. Pretože pretože (aj) telo ovláda myseľ
Od kedy Descartes povedal „Myslím, teda som“, postavili sme myseľ na piedestál. Oceňujeme intelekt a vzdelanie. A hneď teraz chcem povedať, že aj ja milujem myseľ, vzdelávať sa a sledovať nové výskumy. ALE. Emócie a signály z tela často považujeme za nedôležité a iracionálne. Potláčame ich a ignorujeme. Z našich tiel sa stali taxíky pre naše mysle. Odpojili sme sa od dát a informácií, ktoré v sebe nesú signály tela a emócie.
Depresívne myšlienky, tzv. overthinking, myšlienky, že nemáme hodnotu, keď nie sme výkonní a (-doplňte si podľa toho, čo ste počúvali v detstve-), sa snažíme poraziť opäť myslením a racionalizáciou. A tak sa snažíme, ťažko na tom pracujeme, a stále to nie je ono. Lebo to CÍTIME inak. A zrazu sa dostávame do bodu, kedy si môžeme uvedomiť, že to, ako sa cítime, JE dôležité.
Komunikáciu medzi naším mozgom a vnútornými orgánmi ako sú srdce, pľúca, črevá atď., zabezpečuje blúdivý nerv (nervus vagus). Pričom 80% informácií ide zdola (z orgánov) hore (do mozgu) a len 20% informácií ide zhora dole.
Prečítajte si to ešte raz. Len 20% informácií ide z mozgu do tela. A preto aj podľa výskumov JE dôležité, ako sa cítime, koľko spíme, čo jeme, či sme hladní, či cítime ťažobu na hrudníku, ako dýchame.
Skúsme sa pozrieť na mozog ako na súčasť nášho tela. Lebo mozog JE súčasť nášho tela. A je rovnako dôležitý ako iné orgány.
Máme tendenciu stotožňovať sa s vlastnými myšlienkami. Skúsili ste sa niekedy pozrieť na myšlienky ako na produkty mysle/mozgu? To, aké myšlienky sa nám tvoria, je ovplyvnené aj tým, v akom stave sa nachádza naša nervová sústava a aké máme hladiny hormónov (ahoj, ženský cyklus).
Uznať túto obojsmernosť komunikácie medzi telom a mozgom prináša moc. A ponúka cestu, ako pracovať so sebou efektívnejšie, rýchlejšie, ľahšie a často aj s väčšou radosťou. Lebo keď dosiahnete súlad medzi myslením, emóciami a telesnými pocitmi, je to nekonečne dobrý pocit.
